Malý návod na krádež

Autor: Pavel Gonda | 21.3.2012 o 14:08 | (upravené 21.5.2012 o 20:47) Karma článku: 4,54 | Prečítané:  377x

Nie som zlodej. Som poctivý človek od kosti. Kradol som jediný krát v živote. Bolo to v starom Ikaruse. Vracali sme sa večer domov od starých rodičov. Stáli sme v preplnenom autobuse hneď pri vodičovi a ja som mu v tme potiahol dvadsať halierov z takej malej bakelitovej oválnej nádobky na drobniaky. No a pár krát som si z roboty doniesol domov desať alebo dvadsať hárkov papiera do tlačiarne, ale nič viac!

Dnes som mal veľmi zaujímavý deň. Nedá mi, aby som sa s Vami oň nepodelil. Skôr ako začnem s rozprávaním, chcel by som každého ubezpečiť že takéto niečo som nikdy predtým neurobil. Myslím, že by som niečo také neurobil nikdy predtým ani nikdy potom, ale súhra okolností aké sa vyskytli teraz ma priam nabádajú aby som pokračoval. Pritom nie som zlodej. Som poctivý človek od kosti. Kradol som jediný krát v živote. Bolo to v starom Ikaruse. Vracali sme sa večer domov od starých rodičov. Stáli sme v preplnenom autobuse hneď pri vodičovi a ja som mu v tme potiahol dvadsať halierov z takej malej bakelitovej oválnej nádobky na drobniaky. No a pár krát som si z roboty doniesol domov desať alebo dvadsať hárkov papiera do tlačiarne, ale nič viac!

Dnes, hneď ako padla, som sa vybral do mesta pohľadať darček pre svokra na narodeniny. On to vlastne nie je svokor, je to budúci svokor aby som bol presný. Ťažko sa pre neho vyberá vhodný darček, ale dúfal som, že niečo nájdem v zlacnených knihách v Priore. Poviem Vám, výber nebol až taký oslnivý. Nakoniec som ale objavil zaujímavú knihu o histórii evolučnej teórie. Kniha nebola síce až tak zľavená, ale aspoň za voľačo stála.

V pokladni ma vybavili, proti eurám mi vydali vkusný paragón(asi mali problémy s pokladňou) a knihu mi zabalili do atraktívnej, polopriesvitnej, zelenej, pruhovanej, tenkej, igelitovej, na roztrhnutie náchylnej tašky. Celkom spokojný s nákupom som sa ešte vybral do elegantných odevov na poschodie. Hneď ako som prešiel cez senzory umiestnené na oboch stranách vchodu do obchodu, rozoznel sa poplach. Poslušne, tak ako ma to naučili mnohé skúsenosti z Tes*a, som ostal stáť na mieste a pohľadom som hľadal personál obchodu. Zatiaľ som skúšal čím pípam. Bola to kniha, darček. Pri pokladni som uvidel pani predavačku, posunkami som jej ponad hlavy zákazníkov vysvetlil kde je problém. Usmiala sa a naznačila mi aby som kľudne vošiel. Urobil som tak ako mi ukázala a šiel priamo k nej.
„Predstavte si, dolu im nefungovala pokladňa, asi mi nedeaktivovali ten bezpečnostný prúžok na knihe."
„To nič to sa stáva, kľudne pokračujte v smere nákupu", približne niečo v tom zmysle povedala zlatá pani predavačka.
Z obchodu som vyšiel pípajúc, ochotne som samozrejme zastal, ale od kasy mi len pokynuli: „Vieme, vieme, kľudne choďte..."
Idem teda, prechádzam Priorom, vychádzam na ulicu a premieľam si v hlave udalosti čo sa práve stali. Musím to vyskúšať, nedá sa inak. Vy by ste tiež neurobili inak. Bol to osud.

Chvíľu som blúdil po meste, až kým som si nevyhliadol športový obchod oproti Bambí*u. Vošiel som dovnútra, igelitku s knihou som držal nápadne pred sebou. Nasledovala pantomíma s obsluhou obchodu v podstate zhodná ako v odevoch pred pár chvíľami. Všetko sa vysvetlilo, trochu som to obkecal a vošiel som medzi regály. Zadok mi stísklalo ako pred skúškou na základnej škole. Schmatol som niečo z regálu, ani neviem čo to presne bolo, doteraz je to v ruksaku, ale myslím že nejaké cyklistické rukavice. Nechcel som hneď vyštartovať z obchodu tak som sa nasilu ešte pomotal pri turistických topánkach a zamieril ku dverám. Začal som pískať, dvíham teda tašku s knihou až do výšky pliec, vyvraciam oči, naznačujem že mi je to ľúto ale tá nepodarená kniha čo zo sebou vláčim... Chalan sa ani nepohol od pokladni a pustil ma von.

Vypadol som zo dvier predajne na ulicu, spotený ako kôň, ale vzrušený ako po prvom vyhratom online šachu. Toto je teda šport, myslím si. Idem na to ešte aspoň raz. Pochodil som teda po uliciach a nakoniec som vyskúšal šťastie v obchode s náradím na rohu ulice Jána Sládkoviča. Všetko prebehlo ako malo, odniesol som si odtiaľ malú sadu imbusákov. Cestou domov som sa ešte zastavil v Centrume na poschodí v obchode Všetko za jedno euro. Tam síce pípače nemajú, ale aj tak som si odtiaľ odniesol sadu čajových sviečok.

Teraz sedím pred počítačom , opisujem tento neobyčajný zážitok a rozmýšľam čo ďalej. Nemôžem predsa chodiť po Zvolene a kradnúť. Bolo to síce neskutočne vzrušujúce, ale stále to bola len obyčajná sprostá krádež. Určite ma majú na záznamoch kamier, ľahko by ma mohli identifikovať.

Najlepšie bude zopakovať to niekde ďaleko. V piatok mám cestu cez Ružomberok...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?